K otázke dejín Slovenskej ľudovej strany začiatkom 20. storočia v časti slovenskej historiografie
Vladimír DANIŠ
Zámerom krátkeho referátu je pokúsiť sa do určitej miery analyzovať skutočnosť, ako je zachytená história Slovenskej ľudovej strany (ďalej SĽS) na začiatku 20.storočia, prípadne koncom 19.storočia v časti slovenskej historiografie. Počiatky tohto politického subjektu sú organicky späté so vznikom uhorskej Ľudovej strany (Néppart) a jej následnej činnosti. Strana vznikla ako výsledok hnutia v Uhorsku proti cirkevnopolitickým zákonom. Ich cieľom bolo odlúčenie katolíckej cirkvi od štátu, aby sa oslabil jej vplyv na širokú pospolitosť a vytvorenie občianskej spoločnosti, ktorej členovia by mali v prvom rade rešpektovať zákony štátu. V neposlednom rade išlo tiež o oslabenie kresťanských cirkví jednotlivých národností, ktoré v tomto období budovania Uhorska výhradne ako štátu Maďarov boli najvýznamnejším národnostnotvorným hegemónom. Néppart bola oficiálne vytvorená roku 1895 a potom následne vznikali nižšie regionálne štruktúry i na území Slovenska. Na začiatku 20. storočia vznikli predpoklady na vyčlenenie sa z nej samostatného slovenského prúdu, k čomu došlo v rokoch 1905 - 1906 a v rokoch 1912 - 1913. Rozoberieme ako sa s týmto javom vysporiadali autori nasledujúcich publikácií.
V syntéze Dejiny Slovenska IV (Veda, Bratislava 1986) je o vzniku uhorskej Ľudovej strany veľmi krátka správa. Stroho sa tu konštatuje, že "vyvíjala svoju činnosť na základe klerikálnopolitického programu". Chýba tu však samotný program a jeho jednotlivé tézy. Vzhľadom k tomu, že z Néppart sa vyčlenil významný subjekt SĽS bolo potrebné venovať viac miesta jej programovým požiadavkám. Z nich sa tu spomína len národnostná, ktorá zdôrazňovala uplatnenie národnostného zákona z roku 1868. Podľa autorov syntézy sa Néppart v tomto smere angažovala "z taktických dovodov". Na základe doterajšieho novšieho výskumu možno však tvrdiť, že uhorská Ľudová strana mala skutočný záujem riešiť otázku národností v intenciach jej kresťansko-katolíckej programovej línie, až pokým nepodľahla celkovej maďarizačnej mašinérii a nevstúpila do vlády.
Viac priestoru venujú autori pokusom o založenie Slovenskej ľudovej strany v rokoch 1905 - 1906 a aktivitám jej protagonistov. Podrobnejšie aktivizujú jej volebný program, čím si čitateľ može utvoriť komplexnejší pohľad na charakter novovznikajúcej Slovenskej ľudovej strany, ktorý by bol dokonalejší ak by tu bol postihnutý volebný zápas. Z hľadiska celkového zmapovania slovenskej politiky je správne, že sa autori venujú vzťahom Slovenskej národnej strany (ďalej SNS), významného slovenského politického subjektu a SĽS. Je pozoruhodné, že samostatná malá podkapitolka rozoberá samotný vznik slovenského ľudáckého subjektu roku 1913, ktorému predchádzalo roku 1910 prenesenie tlačového orgánu Ľudových novín zo Skalice do Bratislavy, ich premenovanie na Slovenské ľudové noviny a rozpor medzi národniarmi a ľudákmi. Tomuto fenoménu sa autori venujú v malej miere, absentujú tu rôzne názory ich vzťahov. Slovenský ľudácky politický prúd vzhľadom na svoj vplyv medzi ľudovými vrstvami by sa zaslúžil v uvádzanej publikácii viac pozornosti, v porovnaní napr. so sociálnodemokratickým, ktorý má deväťkrát viac priestoru. Je to samozrejme podnietené dobou, v ktorej knižná syntéza vznikla a téma Slovenskej ľudovej strany bola prísne tabuizovaná. Z toho dôvodu pri hodnotení tejto práce toto treba rešpektovať a mať pre to porozumenie.
V monografii vydavateľstva Obzor (Bratislava, 1978) Slovensko I, Dejiny v porovnaní s predchádzajúcim knižným dielom je vznik a činnosť Slovenskej ľudovej strany zachytený v širšom meradle a proporčný rozmer v spektre ďalších politických strán je vyváženejší. Autor sa podrobnejšie zmieňuje o prvých začiatkoch ľudáckeho hnutia na Slovensku ako súčasti celouhorského a o jeho aktivistoch. Boli nimi predovšetkým drobní katolícki, ale aj evanjelickí kňazi. Kým prví sú tu uvedení, druhí nie sú. K dôslednejšiemu poznaniu programovej filozofie a línie Ľudovej strany i tu absentuje uvedenie jej programu. Potom jeho čiastočná interpretácia nevyznieva presvedčivo.
Pomerne hlbšie s uvedením viacerých faktorov analyzujú autori vývoj sledovaného hnutia v rokoch 1905 - 1906. Vtedy došlo k prvému pokusu o jeho inštitucionalizáciu v podobe politickej strany. I podrobnejší prehľad jej programu vo volebnom zápase roku 1906 utvára predpoklady na dôslednejšie poznanie jej charakteru. Autori sa v podstate dobre vysporiadali s obdobím perzekúcie predstaviteľov SĽS na konci roku 1906 a s posledným konfliktom medzi národniarmi a ľudákmi roku 1911. V jeho dôsledku došlo v nasledujúcom roku k druhému pokusu o vytvorenie Slovenskej ľudovej strany. De facto začala existovať v júni 1913 po žilinskej porade stúpencov Andreja Hlinku, ktorý sa stal jej predsedom.
V oboch horeuvádzaných dielach sa niekedy nesprávne používa prívlastok od slova klerikál, niektoré tvrdenia a interpretácie sú v rozpore s konfesionálnymi tradíciami, ktoré sú organicky späté so slovenskou históriou. Celkom logicky je to spôsobené obdobím, v ktorom práce vznikli.
V publikácii Slovenské dejiny (MS, Martin 1940) od Františka Hrušovského, ktorá v období Slovenskej republiky 1939 - 1945 plnila úlohu základnej učebnicovej historickej knihy o dejinách Slovákov autor v zásade zachytil genézu slovenského ľudáckeho hnutia na konci 19. a začiatkom 20. storočia. Vzhľadom na charakter knižného diela je spomínanej problematike vymedzený znížený priestor. Z toho dôvodu nie sú tu uvedené rôzne skutočnosti, ktoré sprevádzali vývoj daného politického subjektu. Autor ani náznakovo nerozoberá vzájomné vzťahy oboch najdôležitejších slovenských politických línii Slovenskej národnej strany a Slovenskej ľudovej strany, čím sa znižuje stupeň objektívneho poznania sledovaného historického fenoménu. Charakter diela je celkovo poznačený dobou, v ktorej vzniklo. Autorov prístup k interpretácii faktov je výrazne pronárodný, neskĺzava však na pozície šovinizmu a nacionalizmu.
Ján Botto v monogragfii Slováci (Vývin ich národného povedomia), ktorá vyšla roku 1923 v Turč. Sv. Martine sa podrobnejšie zaoberá sledovaným obdobím, najmä z hľadiska maďarizácie. Analyzuje už horeuvádzané cirkevnopolitické zákony, ktorých príprava a následné legislatívne kodifikovanie podnietili vznik Ľudovej strany. Autor tvrdí, že spomínané zákony len ohrozovali autoritu cirkvi a bezprostredne sa netýkali jej dogmat. Toto posledné tvrdenie nekorešponduje s názorom predstaviteľov a prívržencov ľudáckeho hnutia ako i kňazov, podľa nich opak bol pravdou. Autor vystihol skutočnosť, že zákony ohrozovali identitu Slovákov a zápis proti nim zblížil oba konfesionálne prúdy nielen na intelektuálnej, ale i na politickej platforme.
Botto sleduje vývoj hnutia ľudákov na prelome 19. a 20. stor. Na mnohých konkrétnych faktoch a o to je to viac cennejšie. Absentuje tu jeho výraznejšie začlenenie do celouhorského kontextu. Napriek tomu je publikácia dobrým príspevkom ku komplexnejšiemu poznaniu spomínanej problematiky.
Knižná práca M.Podrimavského Slovenská národná strana v druhej polovine 19.storočia (Veda, Bratislava 1983), ktorej úloha je postihnúť históriu tohto subjektu v uvedenom období má tiež cennú hodnotu pre spoznanie dejín SĽS v jej počiatkoch.V spojitosti s vývojom SNS nepriamo sleduje genézu ľudáckeho hnutia, najmä v súvislosti vzájomnej spolupráce oboch politických subjektov vo voľbách roku 1895 a 1901. Venuje sa tomuto pomerne široko. Autor sa maximálne usiluje o jednotlivé tézy.
Dobrým pokusom o postihnutie začiatočnej histórie SĽS zo súčasného pohľadu je monografia A. Bartlovej Andrej Hlinka (Obzor, Bratislava 1991). Autorka na živote významnej slovenskej historickej osobnosti sleduje i vývoj ľudáckeho hnutia na Slovensku. Interpretácia jednotlivých faktov a udalostí v rozsahu ako jej to celkový charakter publikácie dovoľuje v jej podaní, charakterizuje úsilie o maximálny nadhľad a zmysel pre objektivitu. Z toho dôvodu sa nevyhýba i rôznym chúlostivým otázkam ako vo vnútri hnutia tak i navonok, vrátane vzťahov s národniarmi.
Relatívne podobne ako Barthovej kniha majú do určitej miery i Dejiny Slovenska a Slovákov od M. S. Ďuricu (SPN, Bratislava 1995, Obnovené vydanie 1996) podiel na iné nazeranie na Slovenskú ľudovú stranu, než na akí sme boli v nedávnej minulosti zvyknutí.
Zborník Ferdiš Juriga vydaný zo sympózia o tomto významnom slovenskom politikovi nám napomáha na jeho činnosti a aktivitách priblížiť dejiny SĽS. Najvýznamnejšiu úlohu v tomto smere plnia štúdie A Bartlovej a M. Hronského.
Všetky horeuvádzané knižné diela môžu byť jedným zo základov pre spracovanie dejín Slovenskej ľudovej strany zo súčasného pohľadu.